Život Prešova
online
online
Pred 100 rokmi sa narodil parašutista Oldřich Dvořák
13.11.2023 Trenčín
Trenčín/Radošovce/Bratislava
13. novembra (TASR) - Oldřich Dvořák bol jedným z členov výsadkových
skupín československých parašutistov vysadených na území Protektorátu
Čechy a Moravy v roku 1942. Teda v čase príprav a uskutočnenia atentátu
na zastupujúceho ríšskeho protektora Protektorátu Čechy a Morava
Reinharda Heydricha.
V čase heydrichiády sa mu podarilo uniknúť z protektorátu pred prenasledovaním Gestapa a SS a dostať sa na územie Slovenska. V okolí záhoráckej obce Radošovce ho však pri úteku prenasledovali príslušníci žandárstva a podľa svedeckých vyhlásení aj členovia Hlinkovej gardy. Pri prestrelke s presilou prenasledovateľov skončil jeho mladý život.
Od narodenia hrdinu československého národného odboja, vojaka – parašutistu a radistu Oldřicha Dvořáka uplynie v pondelok 13. novembra 100 rokov.
Oldřich Dvořák sa narodil 13. novembra 1923 v Trenčíne. Jeho otec bol strojvodcom československých štátnych dráh, čo malo za následok aj časté sťahovanie rodiny. Absolvoval ľudovú školu v Žiline, kde aj pokračoval v štúdiu na miestnom gymnáziu. Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) sa rodina hlásiaca sa k českej národnosti presťahovala do Brna, kde v stredoškolskom štúdiu ďalej pokračoval.
"Mladý Oldřich verný ideálom Československej republiky sa nezmieril s okupáciou. Na konci januára 1940 opustil nenávidený Protektorát Čechy a Morava. Tzv. Balkánskou cestou zamieril do Francúzska, kde bol prezentovaný v československom vojsku v zahraničí a zaradený k 1. československej divízii vo Francúzsku. Konkrétne bol zaradený do výcviku v telegrafnej rote. Bojov sa nezúčastnil," vysvetlil pre TASR zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.
Následne 7. júla 1940 sa s ďalšími spolubojovníkmi nalodil na loď, ktorá ho dopravila do Veľkej Británie. Vzhľadom na výcvik vo Francúzsku bol najskôr zaradený k spojovacej čate 2. pešieho pluku. V januári 1941 ho prevelili k veliteľskej čate, kde bol vytipovaný ako vhodný adept na špeciálny výcvik. Od augusta 1941 do apríla 1942 absolvoval sabotážny, rádiotelegrafický a parašutistický výcvik.
Do jednočlenného výsadku Steel ho zaradili 22. apríla 1942. Jeho hlavnou úlohou bolo dodanie rádio súčiastok pre vysielačku Libuše, prenosnej rádiostanice a kapsúl s jedom pre paraskupinu SILVER A.
"O osem dní neskôr bol vysadený pri obci Požáry na Křivoklátsku spoločne s príslušníkmi tvoriacimi skupiny BIVOUAC a BIOSCOP. Po úspešnom doskoku a ukrytí materiálu odcestoval na záchytné adresy. Na jednej z nich sa stretol s nadporučíkom Alfrédom Bartošom. Ten ho vzhľadom na jeho odbornosť a potreby domáceho ilegálneho hnutia poskytol ako radistu Ústrednému vedeniu domáceho odboja v Cerhoniciach pri Brne. Vysielačka Sparta II, ktorú obsluhoval, bola však 30. júna 1942 odhalená Gestapom," priblížil ďalej Šumichrast.
Vysielačku obsluhovali odbojári v pivovare Cerhoniciach. Po jej odhalení došlo k prestrelke. Z pivovaru sa podarilo uniknúť dvom radistom – Oldřichovi Dvořákovi a Františkovi Peltánovi, ktorý bol radistom legendárnej odbojovej skupiny Traja králi (takto ich pomenovalo Gestapo).
Dvořák ušiel najskôr k rodičom do Brna. Následne prešiel cez hranice na Slovensko, kde plánoval u svojej sestry prežiť hrôzy, ktoré nacisti rozpútali po smrti Heydricha. Cestou k nej sa ešte zastavil v Skalici, aby miestnemu notárovi odovzdal pozdrav od jeho syna, ktorý bol československým vojakom vo Veľkej Británii. Ten ho však odmietol a obratom nahlásil jeho pobyt žandárskej stanici. Notár si totiž myslel, že Dvořák môže byť provokatér od Ústredne štátnej bezpečnosti (tajná polícia Slovenského štátu) alebo od Gestapa.
Začala sa naháňačka, ktorá sa 9. júla 1942 skončila Dvořákovou smrťou. Príčiny jeho smrti sa rôznia. Podľa jedných prameňov bol zastrelený žandárom, podľa iných na Dvořáka vystrelili aj žandár aj poľný hájnik.
Ako uvádza informačný časopis obce Radošovce, s odvolaním sa na žandársku knihu zo Skalice - malo najskôr dôjsť medzi hájnikom a Dvořákom k prestrelke. Hájnik následne prišiel na žandársku stanicu do Radošoviec s oznámením, že po ňom strieľal neznámy muž. Veliteľ žandárskej stanice podal 9. júla 1942 hlásenie okresnému veliteľovi do Skalice a ten zorganizoval prenasledovanie Dvořáka.
Prenasledovania sa zúčastnil okresný žandársky veliteľ, desať žandárov z Holíča a zo Skalice, dvaja žandári z Radošoviec. Záťahu sa mali podľa ústnych svedectiev zúčastniť aj príslušníci Hlinkovej gardy z Vlčkovian.
Oldřich Dvořák bol zranený tak, že nemohol utiecť a doteraz nie je známe, kto mu zranenie spôsobil. Či to bol poľný hájnik alebo žandári, či gardisti. V beznádejnej situácii volil smrť vlastnou zbraňou, tak ako mnohí jeho spolubojovníci.
Podľa Šumichrasta osoby dôvodne podozrivé z toho činu v povojnovom vyšetrovacom protokole skutočne uviedli, že parašutista spáchal samovraždu. "Dvořák bol 11. júla 1942 pochovaný v Radošovciach. V roku 1948 boli jeho ostatky exhumované a prevezené na Ústredný cintorín v Brne, kde bol so všetkými vojenskými poctami pochovaný. Potom 17. júla 1948 bol povýšený na nadporučíka pechoty v zálohe in memoriam," dodal pre TASR Šumichrast.
V čase heydrichiády sa mu podarilo uniknúť z protektorátu pred prenasledovaním Gestapa a SS a dostať sa na územie Slovenska. V okolí záhoráckej obce Radošovce ho však pri úteku prenasledovali príslušníci žandárstva a podľa svedeckých vyhlásení aj členovia Hlinkovej gardy. Pri prestrelke s presilou prenasledovateľov skončil jeho mladý život.
Od narodenia hrdinu československého národného odboja, vojaka – parašutistu a radistu Oldřicha Dvořáka uplynie v pondelok 13. novembra 100 rokov.
Oldřich Dvořák sa narodil 13. novembra 1923 v Trenčíne. Jeho otec bol strojvodcom československých štátnych dráh, čo malo za následok aj časté sťahovanie rodiny. Absolvoval ľudovú školu v Žiline, kde aj pokračoval v štúdiu na miestnom gymnáziu. Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) sa rodina hlásiaca sa k českej národnosti presťahovala do Brna, kde v stredoškolskom štúdiu ďalej pokračoval.
"Mladý Oldřich verný ideálom Československej republiky sa nezmieril s okupáciou. Na konci januára 1940 opustil nenávidený Protektorát Čechy a Morava. Tzv. Balkánskou cestou zamieril do Francúzska, kde bol prezentovaný v československom vojsku v zahraničí a zaradený k 1. československej divízii vo Francúzsku. Konkrétne bol zaradený do výcviku v telegrafnej rote. Bojov sa nezúčastnil," vysvetlil pre TASR zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.
Následne 7. júla 1940 sa s ďalšími spolubojovníkmi nalodil na loď, ktorá ho dopravila do Veľkej Británie. Vzhľadom na výcvik vo Francúzsku bol najskôr zaradený k spojovacej čate 2. pešieho pluku. V januári 1941 ho prevelili k veliteľskej čate, kde bol vytipovaný ako vhodný adept na špeciálny výcvik. Od augusta 1941 do apríla 1942 absolvoval sabotážny, rádiotelegrafický a parašutistický výcvik.
Do jednočlenného výsadku Steel ho zaradili 22. apríla 1942. Jeho hlavnou úlohou bolo dodanie rádio súčiastok pre vysielačku Libuše, prenosnej rádiostanice a kapsúl s jedom pre paraskupinu SILVER A.
"O osem dní neskôr bol vysadený pri obci Požáry na Křivoklátsku spoločne s príslušníkmi tvoriacimi skupiny BIVOUAC a BIOSCOP. Po úspešnom doskoku a ukrytí materiálu odcestoval na záchytné adresy. Na jednej z nich sa stretol s nadporučíkom Alfrédom Bartošom. Ten ho vzhľadom na jeho odbornosť a potreby domáceho ilegálneho hnutia poskytol ako radistu Ústrednému vedeniu domáceho odboja v Cerhoniciach pri Brne. Vysielačka Sparta II, ktorú obsluhoval, bola však 30. júna 1942 odhalená Gestapom," priblížil ďalej Šumichrast.
Vysielačku obsluhovali odbojári v pivovare Cerhoniciach. Po jej odhalení došlo k prestrelke. Z pivovaru sa podarilo uniknúť dvom radistom – Oldřichovi Dvořákovi a Františkovi Peltánovi, ktorý bol radistom legendárnej odbojovej skupiny Traja králi (takto ich pomenovalo Gestapo).
Dvořák ušiel najskôr k rodičom do Brna. Následne prešiel cez hranice na Slovensko, kde plánoval u svojej sestry prežiť hrôzy, ktoré nacisti rozpútali po smrti Heydricha. Cestou k nej sa ešte zastavil v Skalici, aby miestnemu notárovi odovzdal pozdrav od jeho syna, ktorý bol československým vojakom vo Veľkej Británii. Ten ho však odmietol a obratom nahlásil jeho pobyt žandárskej stanici. Notár si totiž myslel, že Dvořák môže byť provokatér od Ústredne štátnej bezpečnosti (tajná polícia Slovenského štátu) alebo od Gestapa.
Začala sa naháňačka, ktorá sa 9. júla 1942 skončila Dvořákovou smrťou. Príčiny jeho smrti sa rôznia. Podľa jedných prameňov bol zastrelený žandárom, podľa iných na Dvořáka vystrelili aj žandár aj poľný hájnik.
Ako uvádza informačný časopis obce Radošovce, s odvolaním sa na žandársku knihu zo Skalice - malo najskôr dôjsť medzi hájnikom a Dvořákom k prestrelke. Hájnik následne prišiel na žandársku stanicu do Radošoviec s oznámením, že po ňom strieľal neznámy muž. Veliteľ žandárskej stanice podal 9. júla 1942 hlásenie okresnému veliteľovi do Skalice a ten zorganizoval prenasledovanie Dvořáka.
Prenasledovania sa zúčastnil okresný žandársky veliteľ, desať žandárov z Holíča a zo Skalice, dvaja žandári z Radošoviec. Záťahu sa mali podľa ústnych svedectiev zúčastniť aj príslušníci Hlinkovej gardy z Vlčkovian.
Oldřich Dvořák bol zranený tak, že nemohol utiecť a doteraz nie je známe, kto mu zranenie spôsobil. Či to bol poľný hájnik alebo žandári, či gardisti. V beznádejnej situácii volil smrť vlastnou zbraňou, tak ako mnohí jeho spolubojovníci.
Podľa Šumichrasta osoby dôvodne podozrivé z toho činu v povojnovom vyšetrovacom protokole skutočne uviedli, že parašutista spáchal samovraždu. "Dvořák bol 11. júla 1942 pochovaný v Radošovciach. V roku 1948 boli jeho ostatky exhumované a prevezené na Ústredný cintorín v Brne, kde bol so všetkými vojenskými poctami pochovaný. Potom 17. júla 1948 bol povýšený na nadporučíka pechoty v zálohe in memoriam," dodal pre TASR Šumichrast.
0
www.ZIVOTPO.sk
